Valenta spovedal Hejnová. Riešili fast food, podali si curling a streľbu

Podpory fanúšikov si cení. Stretla sa ale už niekedy aj so Stalking? Aj na to sa pýtal olympijský víťaz v akrobatickom lyžovaní Aleš Valenta majsterka sveta v behu na 400 metrov prekážok Zuzany Hejnové. Pri rozprávanie sprostredkovanom denníkom Šport prezradila adeptka na jednu z medailí v Riu tiež to, že jej v olympijskej jedálni vadí fast food a aké disciplíny podľa nej na Hry nepatria.

Obaja majú olympijskej skúsenosti a na svojom konte veľké úspechy . A tak si mali o čom rozprávať. Pri ich rozhovore to vyzeralo, ako by sa bavili dva starí známi, aj keď to tak nie je.Boli uvoľnenie, smiali sa a vymenili si rad poznatkov a zážitkov.

Aleš Valenta : Tak som si hovoril, že presne to je ten okamih, kedy som v úlohe, kedy sa mám opýtať na niečo, na čo sa ťa nikto nikdy neopýtal. Ale na nič zásadné som neprišiel. Takže sa ťa možno budem pýtať na tie rovnaký veci. (Smeje sa) Mňa zaujíma, pretože toto nie je tvoja prvá olympiáda, ako vnímaš toto obdobie pred ňou? Je to nutná povinnosť robiť všetky?
“Ono je to s každou olympiádou iný. Keď som išla na prvý, tak to mi bolo dvadsaťjeden…”

Takže to bola pecka. Rozhovory, hurá.
“Práve že nie. To si ma nikto nevšimol, takže to bola pohoda. Tam som išla naozaj sa zúčastniť, užiť si to.Bola to moja prvá olympiáda, takže som bola šťastná, že tam vôbec jedu. A neboli na mňa tlaky, žiadne veľké výkony sa neočakávali. No a pred Londýnom…Tam už to trošku začalo. Mesiac pred Londýnom sme mali majstrovstvá Európy a to sa mi veľmi nepodarilo, bola som štvrtá. Takže som tam nešla ako nejaká super favoritka. Ale už som ten tlak vnímala viac. Ale to, čo je pred touto olympiádou, to je úplne masaker. Už som z toho bola naozaj vybavená. To človek nemá ani poriadne pokoj na to si ísť zatrénovať, pretože aj v priebehu tréningu mu zvoní telefón. Takže som urobila rázny kroky.Všetko som povypínala, zmazala som aplikácie z telefónu a musela sa od toho odpútať. “

Olympiáda je tu za chvíľu, tak kde sa teraz nachádzaš v rámci prípravy a načasovanie výkonu? Máš to načasované na dni? Ide to vôbec na dni, týždne, alebo ako je to v atletike?
“Za mňa to robí tréner, to ja vôbec neriešim. On si to berie spätne. Povie si, kedy bežím, a ide deň po dni, kedy budem mať voľno, kedy sa len rozcvičíme a kedy bude ťažký tréning. Mala som túto sezónu takú divnú, že ma stále niečo bolelo a prakticky som bežala len jeden závod, a to nebolo úplne podľa mojich predstáv. “

Niektoré tréningy veľa bolí

čo ti vadí najviac na tréningu?Máš nejakú najmenej obľúbenú časť, alebo je ti to úplne šumák?
“Záleží na tom, ako sa práve cítim. Nie je to úplne tak, že by som vyložene nejaký neznášala. Samozrejme sú tréningy, ktorý bolí a je to hrozne nepríjemný, ale viem, že je to nutný urobiť, a potom z toho človek má dobrý pocit. Ale všeobecne mi asi najmenej ide rýchlostné vytrvalosť, čo sú také úseky od 100 do 200 metrov a je to s krátkou pauzou a pomerne rýchlo, takže je človek hrozne zaliaty laktátom, zadychčaný, blbo sa mu rozbieha na ďalší úsek. “

Keď prejdeme k samotnej olympiáde. Mne sa vždy najviac páčila jedáleň. (Smeje sa) “No, to je super.”

To musím povedať, že je pecka miesto. U mňa to vždy spĺňalo všetky podmienky olympijského diania.Pretože tam sa konečne všetci športovci mohli stretnúť. Na športoviskách sa nedostaneš poriadne k nikomu, si len tam, kde normálny divák. Ale len tá jedáleň u mňa spájala príjemné s užitočným, že sa najem a zároveň si pokecám s inými športovcami. Čo tebe ale naopak na olympiáde vadí?
“Čo mi vadí?”

Je tam treba niečo? Jedna vec? Mne napríklad v Nagane vadila doprava. Hoci nebola úplne tragická. Vadilo mi, že sme aj hodinu museli niekam dochádzať, čo možno počas letných nie je tak zásadný…
“S týmto nemáme moc problémy, pretože sme na hlavnom staďáku, ktorý býva väčšinou dobre dostupný, je blízko dediny, nemusíme nikam ďaleko dochádzať. Toto na letných OH funguje. Ale napríklad nie som zástancom toho, aby sa v jedálni bol fast food.To mi príde ako úplný hard core, keď je na olympiáde, športovú akciu, fast food a je neustále plný, všetci tam chodia jesť. Tak to si hovorím: No, ty jo, to sme to dopracovali. “

tak pretože aj ten športovec stále jej len tie šaláty, konečne olympiáda, tak sa môže napchať v McDonaldu…(smeje sa )
“No, to je ale príšerný.”

Takže nemáš nič, čo by ti vyložene vadilo? Mne treba vadilo, že nemôžem mať reklamy.
“To je blbý. Ale my sme ovplyvnený aj počas roka, nemôžeme mať sponzorov na žiadnym závode. Keď máme potrebné Nike sponzora, tak ten nedovoľuje žiadny brandy na dresoch, takže pre mňa to nie je veľká zmena. A inak neviem. Ale napríklad tie nástupy…Chceme sa toho zúčastniť, je to niečo špeciálne ísť na to začatia.Ale na druhú stranu z toho vlastne nič nemáme. Akurát nás bolia nohy, pretože tam šesť hodín stojíme a čakáme, ako sa dostaneme na staďák. A keď sa tam dostaneme, tak tam ďalšie tri hodiny stojíme, než sa všetci vypovedajú. “

V popularite vládne Londýn

Čo sa ti páči najviac?
“Trebárs v Londýne to bolo úplne geniálne.”

Londýn bol dobrý, ten sa mi páčil aj v televízii.
“Všetko úplne skvele zorganizovaný, teraz tá nádherná dediny, jedáleň sme mali sto metrov. Trebárs v Pekingu sme do jedálne museli jazdiť autobusom cez dedinu. Ale v Londýne to bolo fakt super. A bolo tam po dedine iks stánečků, kde boli desiaty, človek nemusel až do jedálne. “

Máš na olympiáde nejaký šport, ktorý neuznáváš ako olympijský?Ja mám. Ja neuznávam curling. To je ako obdoba bowlingu. V lete by mohol byť bowling a v zime curling. Ja to uznávam ako zábavu, ale nie ako olympijský šport. Keď som sedel v Nagane v jedálni, tak si kúsok od nás sedla pani, ktorá potrebovala dve stoličky. Hovoril som si, že to je nejaká masérka, mala tam Dutch team. No a potom som sa pozeral na televíziu a tam borkyně zametala metlou na curlingu. To ma napadlo: No, to je výborný. Tej keby niekto povedal, nech ubehne sto metrov, tak na päťdesiatich metroch zomrie.
“Takých športov je veľa.”

No, a aký máš teda ty? Aký si myslíš, že tam nepatrí?

“Tie športy sa nedajú moc porovnávať. Ale je to to samý, ako napríklad so streľbou.Tam taky môže byť takovádle mamina, ktorá udrží rovno ruku a ide na olympiádu. “

To mne vadí, že niektorý tie športy sa tam dostávajú…
” A niektorý sú ako hry, a napriek tomu tam sú…Napríklad beach je odnož normálneho volejbalu, je to taká hra a je to na olympiáde. “

No, ale to je zase sexi.
“Jo, tak pardon, ty to berieš zase z jinýho pohľadu.” (hovorí pobavene)

Možno keby tie dievčatá v curlingu boli takhle oblečený, tak by to taky fungovalo. (Smiech)
“To im môžeš navrhnúť, aby mali tie dresíčky napríklad ako na Beach.”

Aleš Valenta: Teraz ale stále trvá a je tu výzva pre fanúšikov Držíme palečky, ktoré si súčasťou. Čo by bolo pre teba dôležité, aby fanúšik pochopil u športovca?Kde by mala byť napríklad hranica fanouškovství?

Zuzana Hejnová: Je to taká tá hranica, kedy to ešte športovci pomáha, ale na druhú stranu toho nesmie byť moc, aby to už NEOTRAVOVALI . A tiež by mali pochopiť, že je to len šport a športovci sú len ľudia. A nech robia, čo robia, aj keď sú favoriti, že sa to napríklad nepodarí. Potom aby ich nezatracoval. Ako napríklad tu hrdí Česi fandia hokejistom, všetci vozia na autách vlajky, a potom sa im jeden zápas nepovedie alebo vypadnú a všetci nadávajú. A to je klasika. To mi príde blbý. Športovci potrebujú najviac podporu, keď sa nedarí, alebo keď sú dole. Keď sa darí, tak vie podporovať každý.

Hejnová: Priateľ je zoufalej

A to je pecka, že jo…Inak čo priateľ?Čo hovorí na olympiádu a tento predolympijske stav?
“Je z toho zoufalej. A príde mi, že je to čím ďalej horšie. Pretože s tým, ako sa človek zlepšuje, tak to nesie so sebou viac povinností, a on to nesie čím ďalej horšie. Už by si predstavoval, že bude mať taký ten pokojný život. Takže sa vždy teší po sezóne, až niekam odídeme a je pokoj. Ale samozrejme na druhej strane má vždy radosť, keď sa darí. “

Čo by bolo pre teba dôležité, aby fanúšik pochopil u športovca? Kde by mala byť napríklad hranica fanouškovství?
“Je to taká tá hranica, kedy to ešte športovci pomáha, ale na druhú stranu toho nesmie byť moc, aby to už NEOTRAVOVALI. A tiež by mali pochopiť, že je to len šport a športovci sú len ľudia.A nech robia, čo robia, aj keď sú favoriti, že sa to napríklad nepodarí. Potom aby ich nezatracoval. Ako napríklad tu hrdí Česi fandia hokejistom, všetci vozia na autách vlajky, a potom sa im jeden zápas nepovedie alebo vypadnú a všetci nadávajú. To mi príde blbý. Športovci potrebujú najviac podporu, keď sa nedarí, alebo keď sú dole. Keď sa darí, tak vie podporovať každý. “

Keď som išiel sem, tak som počul v rádiu, že Simona Baumrtová má nejaké stalkerov. Ty si sa nikdy nestretla s nejakým takýmto fanúšikom, ktorý by ťa otravoval až Bet365-Viac informácií za hranicu?
“To asi nie. To musí byť hrozne nepríjemný. Ale treba zberatelia autogramov sú vždy všade a sú stále rovnakí, čomu nerozumiem.Ja mu vždy hovorím: Ale ja som vám toto podpisovala už šesťkrát. “

Čo si myslíš, že sa stane vo chvíli, keď vyhráš olympiádu?
” Podľa mňa nebudem tak tri dni spať, pretože mi novinári nedajú pokoj, budem oslavovať, budem s ľuďmi, ktorý ma majú radi, budú sa na mňa lepiť ľudí, ktorý ja nemám rada, ale oni ma v tej chvíli budú mať radi. (Smeje sa) No a potom to, dúfam, prejde a odídem na dovolenku. “

Ty nie si taký ten typ, ktorý dokáže stále oslavovať?
” To nie . Ale vždy, keď je nejaký vrchol a dosiahnem ho, alebo už je za mnou, tak mám potom taký hrozný útlm, že sa mi nechce nič robiť. A vydržím to dlho.Odídem na mesiac na dovolenku a ešte sa mi nestalo, že by som sa tešila na tréning. “

Čo je tvoja najobľúbenejšia vec počas leňošenie?
” To odídem na chate , len ležím, som s ľuďmi, s ktorými mi dobre a som s nimi rada, hrám hry alebo sa idem len tak prejsť. Veľmi rada chodím na huby, v lese dobíjate energiu. Alebo si čítam, pozerám na film. Proste keď nemusím nič robiť, tak len tak leňoším. “

A hry aké? Kartové?
“Rôzne stolové. No ale to mi môžeš povedať tie, čo sa všetko stane, až vyhrám olympiádu. “

Nič.
” To som hovorila dobre, nie? Tri dni nespíš, budú ťa otravovať…”

Si súčasťou výzvy pre fanúšikov Držíme palečky. Čo by bolo pre teba dôležité, aby fanúšik pochopil u športovca?Kde by mala byť napríklad hranica fanouškovství?
“Je to taká tá hranica, kedy to ešte športovci pomáha, ale na druhú stranu toho nesmie byť moc, aby to už NEOTRAVOVALI. A tiež by mali pochopiť, že je to len šport a športovci sú len ľudia. A nech robia, čo robia, aj keď sú favoriti, že sa to napríklad nepodarí. Potom aby ich nezatracoval. Ako napríklad tu hrdí Česi fandia hokejistom, všetci vozia na autách vlajky, a potom sa im jeden zápas nepovedie alebo vypadnú a všetci nadávajú. A to je klasika. To mi príde blbý. Športovci potrebujú najviac podporu, keď sa nedarí, alebo keď sú dole. Keď sa darí, tak vie podporovať každý. “

nerieši tlak

Ale tak je to pekný. Ale na mňa to bolo moc. Ja som si po desiatich minútach už hovoril: Tak super, ale už stačí.Mal som vždy tú výhodu, že som nikdy nebol typ športovca, ktorý by príliš riešil prehry, a zároveň som ani príliš neriešil výhry. Bral som to tak, ako to je.
“A ty si išiel na olympiádu ako favorit na zlato?”

Ja som tam išiel ako čierny kôň. Nevyhral som do olympiády žiadny sveták, ale vedel som, že keď tam skočím, čo som chcel, tak vyhrám, pretože to nikto neskákal. Ale my sme mali veľkú výhodu, že sme mesiac pred OH boli už v zámorí. Tam som mal vyhradenej dni, kedy som zdvíhal telefóny a komunikoval s okolím. Takže jediná rada, ktorú by som dal športovcom, je, aby neriešili ten tlak. Pretože málokedy si ten tlak dáva človek sám na seba, ale prichádza zvonku.Takže preto vždy radím: Snažte sa izolovať od všetkého, nechajte si okolo seba len ten najužší tím ľudí, a čím dlhšia doba to pred OH je, tým lepšie.
“Tak na to už som prišla taky. Trebárs na svete v Moskve som za celý čas neotvorila Facebook, vôbec som nebola na telefóne. “

No tak na čo by som sa ešte spýtal…Jo, aký mávajú atléti večierky?
“Celkom dobrý.”

Jo? Ako že Parbat sú? Fakt? A kto sú najväčšie pařmenů? My sme mávali treba Kanaďanmi a Francúza.
“Ja myslela, že chceš počuť meno.”

Nie, národnosti. U nás ešte Japonci. My sme to mali tak, že čo party, vždy bol striptíz. Ale len Japoncov. Dievčatá nie, chlapci. U nás dokonca jedného vyhodili kvôli tomu z tímu.To bolo totiž v čase, keď začínali sociálne siete, a jeho zrovna natočili a niekto to tam dal…No tak kto sú najväčšie pařmenů? Sú tam nejaké národnosti?
“Väčšinou mi príde, že bieli toľko nepařej, ako napríklad černosi.”

My tam žiadny nemáme, tak neviem…
“U nás sú. Sú takí extravagantné, vždy prídu oháklí ako blázon. Tak ty tam vždy najviac vyvádzajú. Oni to majú asi v krvi, ako furt tancuje…Počuje hudbu a pohybujte sa, to my nie sme tak odviazaný. Ale dokážeme taky zatiahnuť. (Smiech) “

Všetko o LOH Rio de Janeiro 2016 čítajte tu & gt; & gt;

Bet365-Podrobnosti tu